malokarpatan – v rujnovej samote pocichu dumá lovecký zámek zvlčilého grófa lyrics
Loading...
v závetrí sosnových hájov spočíva lovecký zámek
hmly jesene obkružujú jeho vikiere a veže
v osamení salónku mlčanlivo sedzí gróf
emblém zavrhnutého rodu na gobelíne
žltkasté svetlo svíček odhaluje steny s parožím, kým rujen roztahuje stríberný závoj rána ponad šípkové kere a vresoviská
s jutreným krákaním vracá sa z lovu surovec+nestvora
zvlčilá podoba opadá s mesácem
po nekeré noci zasýci ho dzivá zver
neradno však chodzit v blízkost panstva prostému sedlákovi, či ružolícej panne, čo pred svitaním chce zelín natrhat
v takých drápy obludy chlpatej sa zatnú a ku sosnovej klenbe vznese sa škrekot, pretínajúc včasnú písen tetrova
Random Lyrics